4. História Tango Argentino
Vitaj pri štvrtom článku v našej tango sérii! Tentokrát sa spoločne ponoríme do histórie jedného z najznámejších a najvášnivejších tancov na svete – Tango Argentino. Priprav sa na menší výlet v čase do tajomných prístavných štvrtí Buenos Aires a Montevidea, kde sa tango zrodilo a vyvíjalo.
Zrod v chudobných prístavoch
Kde sa to všetko začalo?
- Tango vzniklo koncom 19. storočia v chudobných prístavných štvrtiach Buenos Aires (Argentína) a Montevidea (Uruguaj).
- Tieto miesta boli domovom prisťahovalcov z Európy, Afriky a pôvodných obyvateľov Južnej Ameriky, ktorí hľadali nový život a dúfali v lepšiu budúcnosť. Vznikla tak multikultúrna zmes plná emócií, nostalgie, ale aj nádeje.
Ťažké životné podmienky, sociálna nerovnosť a túžba po radosti sa začali prejavovať v podobe hudby a tanca, kde sa miešali prvky habanery, milongy (vo vtedajšej podobe) a európskych tancov (napr. polka, mazúrka). Z tejto pestrého kotla vznikla nová “chuť”, ktorá sa neskôr nazývala tango.
Tango – zrkadlo emócií
Ak si niekedy počul/a staršie tango piesne, možno ťa prekvapí ich melanchólia. Nie je to náhoda. Prisťahovalci boli neraz odlúčení od rodiny, trpeli sociálnymi problémami a vysporiadali sa s krutou realitou každodenného života.
- Bandoneón – jedinečný hudobný nástroj, ktorý preniesli prisťahovalci z Nemecka, sa stal symbolom tanga. Jeho hlboké tóny akoby tlmočili bolesť, smútok, ale aj nádej v lepšiu budúcnosť.
- Texty piesní – nezriedka rozprávali príbehy sklamanej lásky, tvrdých životných okolností či nostalgie po stratenej domovine.
Tango teda nie je len “veselá hudba na tanec” – je to kompletný kultúrny prejav. Zároveň dáva priestor pre kreativitu, energiu a vášeň, ktorou tancujúci (a aj poslucháči) môžu prerušiť každodennú rutinu.
Ako sa stalo „legitímnym“?
V začiatkoch malo tango zvláštnu povesť. Tancovalo sa v prístavných krčmách, nevěstincoch a iných “pochybných” podnikoch. Pre “vyššie” vrstvy spoločnosti bolo príliš “hriešne” a neprijateľné.
- Európske turné: Kľúčovým momentom však bolo, keď sa tango dostalo do Paríža. Začiatkom 20. storočia začali mladí Argentínčania brať so sebou túto novinku do Európy a Paríž to absolútne nadchlo.
- Popularizácia: Parížania s obľubou prijali exotický tanec plný vášne. Spoločenská elita začala holdovať tangu (hoci predtým ho doma kritizovali). Následne sa tango ako “nový trend” vrátilo do Argentíny s veľkou pompou a definitívne sa stalo uznávaným.
Zlatá éra tanga
Obdobie približne od 1930 do 1950 sa často označuje ako “zlatá éra tanga”. Práve v tomto čase v Buenos Aires prekvitali veľké tanečné sály, nahrávacie štúdiá a orchester za orchestrom produkoval nezabudnuteľné diela.
- Carlos Gardel – Azda najikonickejšia postava tangovej histórie. Francúzsko-argentínsky spevák, ktorý svojím hlasom a charizmou očaril celé generácie.
- Veľké orchestre – Hudobníci ako Aníbal Troilo, Juan D’Arienzo, Osvaldo Pugliese a ďalší formovali zvuk tanga, ktorý poznáme dodnes.
V tomto období sa do tanga zapojili takmer všetky spoločenské triedy a stalo sa neoddeliteľnou súčasťou argentínskej kultúry.
Ticho a znovuzrodenie
V 50. a 60. rokoch, počas politických nepokojov (napr. vojenské prevraty a diktatúry), začalo tango vychádzať z módy. Tanečné kluby sa zatvárali a mladí ľudia sa začali prikláňať k iným hudobným štýlom, napríklad rocku. Tango tak upadalo do úzadia.
- Zahraniční fanúšikovia však zostali verní a tango držali pri živote.
- V 80. rokoch prišiel veľký comeback vďaka predstaveniu “Tango Argentino” na Broadwayi, ktoré zožalo obrovský úspech. Tým sa tanec dostal opäť do celosvetového povedomia a začali vznikať tango festivaly a školy aj v tých najvzdialenejších kútoch planéty.
Tango dnes
V súčasnosti má tango veľké množstvo podôb. Okrem tradičného štýlu (tango salón) poznáme aj novšie prístupy (tango nuevo, neotango), kde sa miešajú prvky modernej hudby, jazzu alebo dokonca elektroniky.
- V celom svete: Tango sa tancuje v stovkách miest, od Londýna, New Yorku, Tokia, až po Bratislavu či Prahu.
- Festivaly a maratóny: Každoročne sa konajú množstvá tango eventov, na ktorých sa stretávajú tanečníci z rôznych krajín, vymieňajú si nápady a energiu.
Tango žije, vyvíja sa a prispôsobuje sa dobe – ale stále si zachováva dušu, zrodenú v pracovitých a melancholických prístavoch.
Čo nás ešte čaká?
Na záver našej blogovej minisérie si nechávame pár obľúbených prvkov (figúr) z tanga, ktoré sú tak typické pre tento magický tanec. Popíšeme si ich, aby si vedel/a, čo sa na parkete môžeš naučiť či aspoň rozpoznať, keď sa ocitneš na milonge.
Teším sa, že ti môžem už čoskoro priniesť posledný diel našej série!